Samotný článok je uverejnený na portáli Zem a Vek, ktorý je známy publikovaním konšpiračných teórií, zamlčiavaním podstatných faktov, a výrazne zaujatými článkami. Niektoré svoje tvrdenia autor nepodporuje žiadnymi dôkazmi, pri iných sa odvoláva na niekoľko hodnoverných zdrojov.
Časť autorovej argumentácie sa opiera o prepis rozhovoru, ktorý poskytla Angela Merkelová médiu The Guardian. Autor v článku označuje The Guardian ako „kultúrne ultraliberálny“. Toto tvrdenie je v rozpore so zisteniami databázy Media Bias/Fact Check, podľa ktorej má The Guardian len mierne liberálne smerovanie a možno ho považovať za hodnoverný zdroj informácii.
Autor sa taktiež odvoláva na originálne znenie rozhovoru v nemeckom jazyku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke Nemeckej Federálnej vlády (Bundesregierung) a na stanoviská Spolkového Ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht). Oba tieto zdroje možno považovať za hodnoverné a faktograficky nezávadné.
Ďalšie tvrdenia autor opiera o mierne pravicový liberálno-konzervatívny nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung a portál Military.com ktoré podľa databázy Media Bias/Fact Check taktiež možno považovať za hodnoverné zdroje.
Napriek tomu, že zdroje, ktoré sú v článku uvedené, možno brať ako dôveryhodné, pri väčšine svojich tvrdení autor zdroje neuvádza.
Text tvorí iba niekoľko faktograficky overiteľných informácii, medzi ktoré autor vkladá svoje výrazne ideologicky podfarbené názory a predikcie.
V úvodnej časti autor upriamuje pozornosť na ekonomické dopady ochorenia COVID-19 na členské štáty EÚ, pričom vzápätí poukazuje na rozhodnutie Nemeckého Spolkového ústavného súdu, ktorý od Európskej Centrálnej Banky požaduje, aby objasnila, či jej schéma nákupu dlhopisov, spustená v roku 2015 na podporu hospodárstva EÚ, spĺňa princíp „primeranosti“. Medzi tieto dve nesúvisiace udalosti vkladá autor svoj naratív zadlžovania sa a klesania „do bahna dlhového otroctva“.
Autor ďalej tvrdí, že plán Trumpovej administratívy na stiahnutie vojsk z Nemecka nie je skutočným stiahnutím vojsk, ale len ich preskupením a presunutím do Poľska. Tento plán však nie je potvrdený a finálny, pričom sa predpokladá, že len časť zo stiahnutých vojsk z Nemecka by bola presunutá do Poľska, zatiaľ čo zvyšná časť bude poslaná späť do USA. Hodnotiť plán len ako „preskupovanie“ je teda nepresné, neoveriteľné, predčasné a koniec koncov špekulatívne.
Pri svojich tvrdeniach o „preskupovaní“ Amerických vojsk v Európe sa odvoláva na dva odstavce zo spomínaného prepisu rozhovoru Angely Merkelovej pre portál The Guardian, ktoré považuje za „ťažiskové“. Tie však nemajú žiaden politicky záväzný charakter a možno ich interpretovať rôzne.
Prevažná časť autorových tvrdení tak pozostáva zo subjektívnej interpretácie politických vyhlásení, hodnotových súdov, názorov a predikcií, ktoré nie sú faktografický overiteľné.
Text je písaný pomerne formálnym jazykom, ktorý otvorene na nikoho neútočí. Vyskytujú sa v ňom však mnohé prvky populizmu a názorových sugescií.
Titulok článku je značne manipulatívny, pričom sa v čitateľovi snaží vyvolať dojem nelegitímnosti inštitúcií EÚ, keď píše o rotujúcom predsedníctve Rady EÚ ako o „dirigovaní“.
Autor mnohokrát používa nepotrebné expresívne výrazy a apeluje tak na negatívne emócie čitateľa, napr. keď o USA hovorí ako o „okupujúcej veľmoci“, alebo o schéme nákupu dlhopisov na podporu hospodárstva eurozóny ako o zadlžovaní „budúcich generácií u nadnárodného kapitálu“.
Text je taktiež objektívne nevyvážený pričom v texte sa objavujú predovšetkým názory autora, ktorý je výhradne kritický voči nemeckej vláde, EÚ a zahraničnej politike USA.
V texte je možné pozorovať tzv. efekt „cherry picking-u“, kedy si autor vyberá len argumenty a informácie, ktoré potvrdzujú jeho naratív, zatiaľ čo zámerne ignoruje informácie a zdroje, ktoré by s jeho naratívom boli v rozpore a poukazovali na jeho nesprávnosť.
Autor teda kombinuje svoje subjektívne a zdrojmi nepodložené názory s informáciami získanými z hodnoverných zdrojov. Výsledkom môže byť skutočnosť, že na čitateľa môže článok pôsobiť ako legitímne spravodajstvo.
Napriek tomu, že autor pracuje s pravdivými informáciami z hodnoverných zdrojov, vytrháva ich z kontextu a vkladá do nich svoje ideologicky zafarbené názory a predikcie. Tie sa tak snaží legitimizovať, avšak neponúka reálne dôkazy, ktoré by bolo možné faktograficky overiť. Mimo to značne zavádza a apeluje na negatívne emócie čitateľa prostredníctvom využitia expresívnych výrazov, ktoré majú v čitateľovi vyvolať pocit, že členské štáty EÚ nie sú autonómne a inštitúcie EÚ nie sú legitímne.
Autor analýzy: Denis Takács