Nobelova cena za mier je jedným z globálne najuznávanejších a najprestížnejších ocenení pre jednotlivcov a organizácie, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o bratský vzťah medzi národmi, redukciu či zrušenie existujúcich armád a propagáciu mieru.
Aktuálna kritická bezpečnostná situácia v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine prispela k rozhodnutiu nórskeho Nobelovho výboru oceniť prodemokratické a mierové hlasy vzdorujúce režimom páchajúcim najväčšie zločiny proti mieru v novodobej histórii Európy.
Prvým zo skupiny ocenených je Ales Bjaljacki, bieloruský disident a prominentný odporca Lukašenkovho režimu. Bjaljacki je v Bielorusku známy najmä ako zakladateľ ľudskoprávnej organizácie Vjasna. Tú postavil režim v roku 2003 mimo zákon.
Samotný Bjaljacki bol do väzby vzatý po prvýkrát v roku 2011. Polícia ho obvinila z údajných daňových únikov a súd mu udelil trest odňatia slobody na štyri a pol roka. Proti jeho väzneniu sa vzniesla vlna kritiky a Bjaljacki sa stal jedným zo symbolov bieloruského boja za slobodu a demokraciu.
Za svoju činnosť bol ako historicky prvý človek ocenený Cenou Václava Havla za ľudské práva. Tá je udeľovaná Radou Európy, Nadáciou Charty 77 a Knižnicou Václava Havla. Okrem toho tiež získal cenu Homo Homini od neziskovej organizácie Člověk v tísni a Cenu Pera Angera. V roku 2014 bol Bjaljacki predčasne prepustený, pričom podľa jeho názoru mu k tomu dopomohlo práve udelenie Ceny Václava Havla.
Do väzby bol znovu vzatý v roku 2021 po tom, čo sa Bieloruskom prehnala vlna protestov v reakcii na znovuzvolenie Alexandra Lukašenka za prezidenta. Bjaljacki a jeho kolegovia sa demonštrácií aktívne zúčastňovali. Bieloruská justícia Bjaljackeho opäť odsúdila za údajné daňové úniky.
Podľa predsedníčky Nobelovho výboru Berit Reiss-Andersenovej „Bjaljacki napriek obrovským osobným ťažkostiam neustúpil ani o centimeter vo svojom boji za ľudské práva a demokraciu v Bielorusku“. Bieloruský disident sa tak stal štvrtým laureátom Nobelovej ceny za mier v histórii, ktorý bol ocenený počas svojho väznenia.
Laureátom Nobelovej ceny mieru bola tento rok aj najstaršia ruská mimovládna nezisková organizácia Memorial, ktorá sa venuje dokumentovaniu zločinov sovietskeho režimu a problematike dodržovania ľudských práv v Rusku. Snahy Memorialu o vysporiadanie sa ruského národa s jeho totalitnou minulosťou sa však dostali do nemilosti Kremľa.
Organizácia sa preto stala terčom štátnej šikany, ktorá vyvrcholila koncom minulého roka. V tom čase súd zrušil jej dve hlavné súčasti, Medzinárodný Memorial a Ľudskoprávne centrum Memorial. Podľa súdneho rozhodnutia malo byť dôvodom zrušenia to, že nedostatočne informovali o svojom statuse „zahraničného agenta“.
Kremeľ touto nálepkou označuje takmer akúkoľvek entitu, či už ide o organizáciu, skupinu alebo jednotlivca, ktorá v minulosti prijala pomoc zo zahraničia a zároveň kriticky vystupovala proti ruskému režimu. Nedemokratický charakter tejto politiky bol odsúdený ľudskoprávnymi aktivistami po celom svete.
Podľa Tatiany Glushkovej, členky predstavenstva Memorialu, vidí Kremeľ v organizácii hrozbu najmä kvôli tomu, že Memorial rozumie a informuje o paralelách medzi Putinovým a sovietskym režimom.
Posledným oceneným bolo ukrajinské združenie Centrum pre občianske slobody. Centrum vzniklo ešte v roku 2007 počas vlády proruského prezidenta Viktora Janukoviča. V tom čase sa usilovalo najmä o demokratické smerovanie krajiny. V období tzv. Euromajdanu na prelome rokov 2013 a 2014 zabezpečovalo právnu podporu protestujúcim.
Od začiatku ruskej okupácie Krymu a vojny na Donbase v roku 2014 združenie na týchto územiach monitorovalo porušovanie ľudských práv a politické perzekúcie zo strany Ruska či proruských separatistov. Po tom, čo Rusko vo februári tohto roka napadlo Ukrajinu, sa združenie začalo venovať primárne dokumentovaniu vojnových zločinov v krajine.
Nobelova cena za mier nepredstavuje len ocenenie za úctyhodné činy jednotlivcov či skupín. Slúži tiež ako reflexia univerzálnych hodnotových ideálov, na ktorých je postavená naša civilizácia.
V roku 1935 sa laureátom ceny stal Carl von Ossietzky, nemecký novinár a pacifista, ktorý verejne vystupoval proti politickému vývoju v Nemecku v medzivojnovom období. Adolf Hitler na Ossietzkeho ocenenie reagoval hnevom a zakázal všetkým Nemcom prijímať Nobelove ceny.
V súčasnosti sa opäť stávame svedkami toho, ako sa autoritárske režimy v Európe snažia relativizovať hodnoty mieru a demokracie. Vladimir Putin aj Alexander Lukašenko sa svojimi činmi dostávajú do skupiny historických postáv, pre ktoré boli hodnoty len nástrojom k dosiahnutiu politických a mocenských cieľov.
Preto je udelenie Nobelovej ceny menovaným aktérom dôležitým gestom smerom k režimom, ktoré ich utláčajú a snažia sa zamedziť ich činnosti – Ruskej federácii a Bielorusku.
CHCETE PODPORIŤ NAŠU PRÁCU? POMÔŽTE NÁM CEZ PATREON. MÔŽETE TAK UROBIŤ UŽ ZA €3
https://secureinfo.uniqorn.online/podpora/
Je študent bakalárskeho stupňa Bezpečnostných a strategických štúdií a Sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zaujíma sa o islamský radikalizmus, výskum organizovaného zločinu a autoritárskych režimov. Kontakt: adam.mazuch@infosecurity.sk
